Malacky.sk: Úvodná stránka

ANDREJ BÁN, JOZEF MAJCHRÁK, JAROSLAV DANIŠKA, MARTIN HANUS, Dátum: 13.02.2012; .týždeň, strana12 

Na pravici vládne depresia. Pred pol rokom si pre vnútorné rozbroje zničila vlastnú vládu a posledné dva mesiace ju ničí Gorila. Má napriek všetkému šancu na dobrý výsledok? Bude ju vôbec ešte niekto voliť? Po odpovede sme sa vybrali do bášt slovenskej pravice.

Začíname tam, kde by to čakal málokto: na Horehroní. Označiť za pravicovú baštu Brezno, kde v minulých parlamentných voľbách získal Smer takmer štyridsať percent, sa môže zdať ako fantazmagória. Napriek tomu v tých istých voľbách dosiahla v meste výborný výsledok Sulíkova SaS, ktorú volilo viac ako osemnásť percent ľudí a so ziskom 17, 3 percenta hlasov neprepadla ani SDKÚ. Kresťanskí demokrati v tomto, skôr ľavicovo evanjelickom regióne nikdy nemali silnú pozíciu. SaS bodovala najmä u mladých, ale zlákať sa jej podarilo aj časť bývalých voličov SNS. Mohlo by sa teda zdať, že v miestnych štruktúrach strán bude vládnuť bojová nálada s vidinou obhájenia percent z roku 2010. Opak je pravdou.

.neobhájime...
Igor Kirsch, ktorý je za SDKÚ prednostom miestneho Obvodného úradu, pôsobí unavene až rezignovane. Hovorí, že sa obáva toho, že pravicoví voliči zostanú tentoraz doma. „Teraz, keď sa prevalila Gorila, je to akési celé iné. Možno na tom aj je niečo pravdy, ale ľudia, ktorí vedú SDKÚ, dokázali vytiahnuť krajinu z problémov po Mečiarovi.“ Keby mečiarizmus trval ešte nejaký čas, Brezno by podľa Kirscha ovládla mafia. Spomenie aj príhodu z 90. rokov, keď bol riaditeľom obvodného úradu dopravy. Do kancelárie prišiel muž, ktorý sa správal sebavedomo a arogantne a všetci úradníci ho napriek tomu ponížene obskakovali. Keď sa opýtal, čo to má znamenať, dostal odpoveď, či nevie, že ten človek robí „štartéra“ Mikulášovi Černákovi. Toto všetko je dnes podľa neho minulosť vďaka Dzurindovej ére.
Strane vraj nepomohol ani ohlásený odchod Radičovej a pád vlády. „Aj my sme tu mali rozpracované viaceré projekty, napríklad sme chceli využiť objekt bývalých kasární na spoločné pries -tory pre roztrúsené úrady štátnej správy. Potom padla vláda a bolo po aktivite. Dnes už na ministerstve pomaly ani nikto nezdvihne telefón. Všetko to padlo, ani sa mi o tom nechce rozprávať.“ Po voľbách podľa neho možno príde čas na hlbšiu stranícku reflexiu. „Pokiaľ ide o program a o štýl politiky, tak je na tom SDKÚ dobre, len niektoré tváre sú už okukanejšie. Možno sa po voľbách tí naši najvyšší pozrú do zrkadla a povedia si, že je čas na zmeny,“ hovorí Kirsch. Jemu osobne sa páči najmä regionálny šéf strany Jozef Mikuš, o ktorom hovorí, že je to „jeden poctivý, solídny človek“. Aký je Kirschov osobný tip na volebný výsledok SDKÚ? „Ak získame nad desať percent, bude to úspech,“ odpovedá a rezignovane krčí plecami.

Len kúsok od obvodného úradu má svoju firmu stavebný projektant Milan Macuľa. Nie je členom SaS, ale so Sulíkovou stranou sympatizuje a na jej kandidátke sa uchádzal o hlasy v komunálnych voľbách. S viacerými ľuďmi z miestnej SaS sa angažuje aj v združení Nové Horehronie a podieľa sa aj na vydávaní rovnomenného časopisu. Jedným z ich cieľov je pravdivé informovanie o dianí v meste, nevyhýbajú sa pritom ani prešľapom najužšieho vedenia mesta, vrátane primátora Jaroslava Demiana zo Smeru.
Podľa Macuľu však už sulíkovci výsledok z roku 2010 nezopakujú. „Určite nebudú mať taký dobrý výsledok, nielen v Brezne, ale nikde. Obyčajní ľudia nám berú hlasy a zoberú nám ich ešte viac, ako sa zdá teraz. Mám signály, nielen od mladých, ale aj od starších ľudí, že sa ich chystajú vo veľkom voliť.“ Obyčajným ľuďom podľa Macuľu neuškodí ani odchod časti ľudí z ich kandidátky. „Pokiaľ ja poznám ich voličov, tak toto ich neovplyvní. Im OKS a tie mená nič nehovoria, jednoducho volia Matoviča.“ Podľa neho vôbec neprekáža, že pravicových strán so šancou na parlament je v týchto voľbách viacero a pozornosť nevenuje ani vyhláseniam, že so SaS alebo Obyčajnými ľuďmi sa nebude dať vládnuť. Dôležité vraj je, aby sa do parlamentu dostalo čo najviac „čistých“ politikov a ono sa to už nejako potom dá dokopy. „SDKÚ je na úpadku, ale boli by konkurenciou, keby sa očistili. Sú tam šikovní ľudia, ale škodí im Dzurinda,“ tvrdí Macuľa.

Nálady medzi mladými breznianskymi voličmi chceme otestovať aj v miestnom vyhlásenom klube Bombura. Jeho šéf Marián Pavúk nás však rýchlo vyvádza z omylu. „Politika dnes odchádza z krčmy na facebook, ťažko tu niečo zistíte.“ On sám tradične volil SDKÚ, teraz ešte nie je definitívne rozhodnutý. Voliť však určite pôjde. „Nepáči sa mi Miky, skôr mi sedela Radičová, ale tá zase bola mäkká. Taká Žitňanská by mohla byť premiérka,“ uvažuje nahlas pred nami. Gorilu na internete ešte nečítal, vie iba to, čo sa objavilo v médiách. „To, že nemôže vyjsť kniha Toma Nicholsona, je však možno ešte vážnejšia vec, ako to, čo je v tom spise. To je koniec demokracie,“ myslí si Pavúk.

.lendak: gorali a gorila
„Majú ísť na poondený detektor a boja sa,“ týmito slovami minulý týždeň v utorok ráno zhodnotili aktuálnu vnútropolitickú situáciu traja mladší chlapi v lendackej krčme. Igor Matovič v ich očiach očividne narástol tým, ako „sa zbavil starej gardy z OKS a KDS“. Nevďak pravicového voliča? Možno, no zároveň spontánna reakcia tých, ktorým neriadené strely v politike imponujú. Atmosféru dokresľuje hustý cigaretový dym, pivo so spľasnutou penou a drevené sánky s plynovou bombou „zaparkované“ pred vchodom. Goralskú obec pod Vysokými Tatrami, kde dodnes stretnete na ulici asi toľko koní ako áut, možno oprávnene považovať za baštu pravice: vo voľbách v roku 2010 tu KDH získalo necelých 44 percent a SKDÚ-DS 25 percent.

Lendak je aj z iných príčin výnimočný. Obyvateľstvo tu neubúda, ale naopak, pribúda, takže aktuálne má vyše päťtisíc obyvateľov a debatuje sa tu o tom, či ostane dedinou, alebo sa povýši na mesto. Rozdeľovník ulíc a inštitúcií na „hlavnom námestí“ napovedá, že mestské zvyklosti sa tu už udomácnili. Okrem toho, početné mladé rodiny, kde otec väčšinou pracuje v zahraničí, si tu svojpomocne stavajú parádne domy. V Lendaku – na rozdiel od všetkých obcí v okolí – nebýva jediná rómska rodina. Dôvod je jednoduchý, Rómov si tu medzi seba nepustia. Hrdí Lendačania až do roku 1981 odolávali socialistickej kolektivizácii, družstvo tu vzniklo až osem rokov pred revolúciou. Dôrazom na súkromné vlastníctvo a spoliehaním sa na vlastné ruky (nie na štát) tu možno vysvetliť aj silnú inklináciu k pravici. Čo však s goralmi narobila Gorila, médiá a sociálne siete? Čudovali by ste sa, veľa.
Rozhľadení lendackí chlapi od prvých dní po vstupe do EÚ robia na stavbách po celej Európe. Hovoria, že zarobiť osemsto (na Slovensku) a zarobiť tritisíc (povedzme v Írsku) eur je rozdiel. Svätá pravda. Vracajú sa však domov a chcú žiť v štáte, kde politici nepodvádzajú. Exkluzívne postavenie tu získala pravica aj vďaka osobným návštevám Mikuláša Dzurindu či Jána Figeľa v minulosti. Prvý z nich sa ešte ako premiér pričinil o telocvičňu, zahral si s chlapcami futbal a familiárne sa každému prihovoril či potľapkal po ramene. Pred týmito voľbami sem však zrejme lídri pravice nezavítajú. KDH sem prišlo iba so svojím programom Spievankovo, účasť však bola nízka. Žeby tušenie konca starých časov?

Pavel Hudáček tu pracuje dvadsať rokov v samospráve, z toho štrnásť rokov ako starosta. Lendak teda pozná dôverne. Ako otec štyroch synov vo veku 16, 17, 23 a 26 rokov pozná dôverne aj názory facebookovej generácie. Pripojenie na internet je už bežnou vecou aj tu. „Dnes si už mladí vyberajú, koho budú voliť. Nie je to tak ako voľakedy, že koho volí otec, matka, toho aj syn či dcéra. Synovia sa ma pýtajú na politiku, no cítim, že si do toho nenechajú hovoriť, majú svoj rozum. Jeden študuje medicínu, druhý tu učí na základnej škole,“ hovorí starosta Hudáček a dodáva: „Nálady pred voľbami? Ľudí tu na východe bytostne trápi práca, nie kadejaké škandály či prepisy tajných nahrávok. Ak sa opýtate takého, čo má prácu, povie vám, že ktovie, čo je na tej Gorile pravdy. No nezamestnaný sa rozčúli, že keby bol na tej demonštrácii pred parlamentom, ktorú videl v televízii, tak aj on si hodí vajíčka...“

Starostu Hudáčka, ktorý kandidoval za KDH a SDKÚ-DS, úprimne hnevá, že
móresy veľkej politiky už prenikli aj sem „dole“ a zamorili dovtedy ako-tak družné obecné zastupiteľstvo. Sedem z jedenástich novozvolených poslancov (nezávislí a SDKÚDS) sa inšpirovalo dianím v parlamente, uplatňujú pozmeňovacie návrhy či faktické pripomienky. „Na dedine sme to nikdy nebrali tak, či si modrý, alebo červený. Prišiel si tu, tak poď tvrdo robiť pre obec. Časy sa však menia. Siedmi naši poslanci už fungujú, ako vravia, na vyššej úrovni. Pred zastupiteľstvom sa zídu ako klub a dohodnú sa, ako budú spoločne hlasovať. Čo chcú, to im prejde. A mňa iba vystrčili dopredu ako fackovacieho panáka,“ ponosuje sa mierne rozladený starosta Hudáček s tým, že v noci nespal a zvažuje rezignáciu. Ktovie, možno by si s tým Dzurindom predsa len mali čo vzájomne povedať. Minimálne to, ako zvládnuť koniec starých časov.

.poprad: ako neignorovať voľby
Rozladenie, možno až zúfalstvo z politickej situácie cítiť aj v domácnosti Igora a Júlie Ludmovcov v Poprade. Obaja ich synovia študujú na vysokej škole, čo stojí nemalé peniaze. Podnikatelia donedávna prevádzkovali dve slávne cukrárne a jedno súkromné rádio. Dnes im ostala iba jedna z cukrární, tá menšia. Dôvod? Kríza.

Ludmovci vždy volili pravicu. Igor v posledných voľbách na kandidátke Mostu krúžkoval OKS, Júlia je dlhodobo verná SDKÚDS alebo KDH. Obaja svorne hovoria, že po rozpade Matovičovej kandidátky nemajú koho voliť. Vedia však, že nevoliť je zlé riešenie. „Som dezorientovaná. Ak by som išla na to pocitovo, tak Obyčajní ľudia mi boli až doteraz sympatickí. Volila by som ich práve preto, že mali na kandidátke osobnosti, ktoré však v týchto dňoch od Matoviča odchádzajú. Po včerajšku to vyzerá tak, že opäť budem voliť SDKÚ-DS alebo KDH. No vôbec z toho nie som šťastná,“ hovorí Júlia Ludmová.
Jej manžel sa v piatok zúčastnil na antigorilovskom proteste v Poprade, kde vo voľbách v roku 2010 získal Fico 32 percent, Dzurinda 22 percent a Sulík 18 percent hlasov. „Bol som v šoku z toho, že v mrazoch mínus dvadsať sa zišlo asi dvetisíc ľudí. Zorganizoval to cez Facebook bývalý moderátor nášho rádia. Ľudia boli slušní, ale ukrutne nahnevaní. A dezorientovaní. Príjemne ma prekvapilo, že najmä mladí nie sú úplne apatickí,“ hovorí Igor Ludma a dodáva: „Na druhej strane, vydesili ma hlasy, ktoré na mítingu volali po tom, aby sme tieto voľby odignorovali. Čo je to za nezmysel? Kto nepôjde voliť, dá polovicu svojho hlasu Ficovi.“

.na Orave dobre
Z Popradu zamierime západným smerom. Orava a Kysuce tvoria tradične zaujímavý kontrapunkt. Mnohé ich spája, ale niečo dôležité aj oddeľuje. Sú to najkatolíckejšie a etnicky najslovenskejšie okresy na našom území, majú však odlišnú demografiu aj politické správanie. Zatiaľ čo Kysuciam vládne po Mečiarovi Fico, na Orave, najmä na Hornej Orave, má silné zázemie aj KDH. Nájdete tu dokonca dediny, kde má KDH viac ako 50 percent a kde František Mikloško v prvom kole prezidentských volieb hravo porazil nielen Ivetu Radičovú, ale aj Ivana Gašparoviča. Ako teda vidí voľby Orava?
„Tu vyhrá Fico,“ hovorí primár gynekológie Marian Tholt. Sympatický päťdesiatnik, ktorého – ako hovorí – v živote ovplyvnili tri veci: Slovan, Beatles a film Sedem statočných. A ako to bude s KDH? Na budove miestnej nemocnice síce nájdete tabuľku s nápisom, že o prestavbu sa zaslúžil aj Pavol Hrušovský, patrónkou pracoviska je Panna Mária, ktorá tu má nielen viac sošiek a obrázkov, ale aj čerstvé kvety na priloženom stolíku, navyše potraty sa tu nerobili ani za komunizmu a nerobia sa dodnes, za čo dostal primár Neuwirthovu cenu od Fóra života. Tunajšie izby síce vyzerajú lepšie ako tie v bratislavskom Ružinove, narodí sa tu úctyhodných vyše tisíc detí ročne, ale za každý pôrod dostávajú od poisťovne o stovky eur menej. A to bol dôvod, prečo miestni lekári pred pár týždňami hrozili štrajkom – práve proti kádeháckemu ministrovi zdravotníctva a jeho nominantovi v štátnej poisťovni. Takže KDH tentoraz pohorí? Žiadne prekvapenia nebudú, usmieva sa primár, sám nevolič. Tí, čo volili KDH, mu vraj dajú opäť svoj hlas. Jeho slová potvrdzuje aj zdravotná sestra, tradičná volička KDH z neďalekého Liesku.

Pýtať sa, či nemajú pokušenie dať hlas niekomu inému, nemá zmysel. Dva dni pred našou návštevou totiž oznámili odstúpenie z kandidátky Obyčajných ľudí František Mikloško a Vladimír Palko, jediní ľudia, kvôli ktorým by niektorí miestni ešte mohli zvažovať aj niečo iné než KDH. Ani možnosť spoločnej vlády KDH s bývalým komunistom Ficom tu nikoho zvlášť nevzrušuje. Či sa na to spýtate v krčme, nemocnici, alebo v kostole, voliči KDH a Smeru sú si azda najpodobnejší. Ak je rozdiel, tak vo veku. „Povedal by som, že starší volia skôr KDH a mladší Smer,“ dodáva primár Tholt. Často vraj ide o príslušníkov tých istých rodín.

Jeho slová potvrdzuje aj Vojtech Fukas, živnostník a poslanec mestského zastupiteľstva za SDKÚ. „Tu je menší rozdiel medzi voličmi KDH a Smeru, ako medzi voličmi KDH a SDKÚ,“ vysvet -ľuje. Ako väčšina sympatizantov SDKÚ, aj on je po kauze Gorila zneistený. „Neviem, či je Mikloš čistý. Ale verím mu. Veď sme od roku 1998 niečo dokázali,“ hovorí. Najviac mu chýba poriadok v spektre. Všade je ľavica a pravica, len my ideme akýmsi opačným smerom. Okrem lídrov SDKÚ sa nebojí oceniť aj Lipšica či Galka, naopak, podozrivý mu je Matovič. Pritom práve Matovič tu podľa jeho skúseností berie SDKÚ voličov. „Ľudia čítajú tie jeho stĺpčeky v novinách Oravsko a hovoria, že má pravdu. No veď má, samozrejme, že má, veď vám hovorí presne to, čo chcete počuť, je to čistý populista.“ Úplne ho rozčaroval nápad s detektorom lži. „Veď ak niekto niekomu dal ako úplatok korbáčiky a iný ukradol miliardu, detektorom neprejde ani jeden a pritom je medzi nimi obrovský rozdiel.“
Čo teda môžeme očakávať v marci zo severu krajiny? Zdá sa, že zo všetkého najviac porozumenie pre kysucko-oravskú koalíciu Smeru s KDH. A bude dobre, ako ešte nebolo...

.záhorácke pravé srdce
Keby mali na Slovensku volebné právo iba Skaličania, vládla by nám pravica s jasnou ústavnou väčšinou. Nielen to. Za slovenského kráľa by bol korunovaný Žigo Pálffy a parlament by za národné jedlo vyhlásil trdelník.
Skalica s 15-tisíc obyvateľmi je naozaj dobrým miestom pre život. Nízka nezamestnanosť, pracovné príležitosti, za ktorými chodia ľudia zo širšieho okolia – nie, tu sa nikto nesťažuje na nepriazeň osudu. Návštevníka na prvý pohľad nadchne krásne historické centrum a keď sa lepšie započúva, tak pochopí, že skalický ľud je so stavom svojho sveta vcelku spokojný. „Skaličania sú neuveriteľní lokálpatrioti, také niečo som nikde nezažil,“ usmieva sa Milan Roman, predseda SDKÚ-DS v Trnavskom kraji a poradca ministra zahraničia Dzurindu. Hrdosť Skaličanov tkvie v slávnej minulosti, od 14. storočia to bolo kráľovské mesto, neskôr zohralo dôležitú rolu za Štúra a ešte neskôr sa stalo na chvíľu aj sídlom Dočasnej československej vlády. „To všetko je zrejme zdrojom skalickej hrdosti: mesto nebolo zabudnuté dejinami, často sa tu dialo niečo významné, aj preto v každej ďalšej generácii ostala pamäťová stopa, že niečo znamenáme.“

Milan Roman dokresľuje tunajšiu mentalitu aj príkladom miestnej šibenice, o ktorej sa kedysi hovorilo, že je „jenom pro nás a pro naše deti“ – odvisnúť na nej smeli iba Skaličania, nikto iný. Roman je takisto Skaličanom a kým hovoríme o kráľovskom meste, je tento Dzurindov straník vo veselej nálade. „Včera sme spolu s Ivanom Miklošom hovorili so šéfom jednej miestnej firmy, kde už len robotníci zarábajú 1 150 eur. Ľuďom sa tu, jednoducho, žije dobre, sú existenčne zabezpečení. Ale čo je kľúčové, okrem práce a zárobku ponúka mesto aj bohatú nadstavbu, teda šport, zábavu, rôzne tradičné slávnosti.“

Skaličania sa tradične porovnávajú so susednou Moravou, najmä s Hodonínom. „Za Mečiara sme tu celkom bezprostredne zažívali úpadok, v Hodoníne boli plné obchody, naši ľudia tam chodili za prácou. Teraz je nezamestnanosť v Hodoníne omnoho vyššia a Česi chodia za prácou k nám.
To tu ešte nebolo,“ poznamenáva Roman.

Jednoducho, ľavica a heslá o ohrozených istotách nemajú v tomto západnom cípe Slovenska šancu. SDKÚ tu v roku 2006 získala vyše 36 percent, naposledy to bolo trochu menej, keďže tu výrazne bodovala aj Sulíkova SaS. Keď príde reč na výsledok SDKÚ v marcových voľbách, veselý výraz Romanovej tváre zvážnie. „Keď som v uliciach, ľudia nám najčastejšie vyčítajú, že sme to ako pravica pokašľali. Musíme preto v najbližších týždňoch obnoviť dôveru voličov. Asi sme sa im mali najskôr ospravedlniť a poprosiť ich, aby nám dali ešte šancu. My sa však namiesto toho hádame, kto je horší.“ Milan Roman kandiduje za poslanca z 23. miesta. Dosiaľ bolo takéto miesto na kandidátke SDKÚ istou vstupenkou do parlamentu. Staré dobré časy...

Radoslav Mareček, 28-ročný vyštudovaný ekonóm, bol ešte pred pár rokmi sympatizantom SNS. Ale potom si začal všímať blogujúceho Richarda Sulíka a zo Sulíkových názorov bol nadšený. Keď vznikala SaS, Mareček sa prihlásil. Dnes je jedným z približne 300 členov, kandiduje za poslanca a je okresným predsedom SaS v Skalici. Mladý angažovaný liberál pracuje v Grafobale ako vedúci oddelenia kontrolingu. Keď sa ho pýtame, koho volí skalický magnát Ivan Kmotrík, tajuplne odpovie: „Asi tuším, ale nepoviem.“ Žeby bol aj Kmotrík jedným z 20 percent Skaličanov, ktorí dali naposledy hlas SaS-ke?
Z Marečka vyžaruje povinný stranícky optimizmus. Naozaj verí, že SaS môže v skalickom dueli poraziť SDKÚ? Tvrdí, že áno. „V Skalici takmer všetci ľudia pracujú, trápia ich preto vysoké dane spolu s odvodmi, a keďže je táto oblasť doménou SaS, je logické, že tu máme prirodzené voličské zázemie.“

.išeu Macek...
Zo Skalice sa presúvame na záhorácky východ. Atmosféra je tu trochu iná. Kým Skaličania sa chvália prvotriednym hokejom, Malacky pozná celé Slovensko pre problematickú rómsku rodinu na Družstevnej ulici. Aj volebné správanie sa mierne líši: v Malackách majú nadpriemerné výsledky SDKÚ aj SaS, ale silný je tu aj Smer.

„Tunajší ľudia sú iní než Skaličania. Sú viac uzavretí do seba, vzťahy sú tu viac atomizované, čo je dané aj tým, že dve tretiny ľudí chodia za prácou, najmä do blízkej Bratislavy. Keďže takto to bolo vždy, u nás sa príliš nevytvorili folklórne tradície, a teda zomknutosť medzi ľuďmi bola menšia,“ hovorí malacký primátor Jozef Ondrejka (nezávislý), ktorý vďaka nemalej popularite vládne Malačanom už štvrté volebné obdobie. Jozef Ondrejka intenzívne vníma sklamanie pravicového voliča. Ale nejde len o pád vlády či médiami premieľané kauzy. „V posledných mesiacoch enormne narástol počet exekúcií v našom meste. Ľudia teda zažívajú v osobných životoch obrovské sklamania. Aj preto je pochopiteľné, že nielen tu v Malackách bude nižšia volebná účasť, čo sa, zrejme, odrazí aj na horšom výsledku pravicových strán.“

Tridsaťosemročná Malačanka Dušana Bieleszová pôsobí v Únii materských centier, donedávna bola zástupkyňou riaditeľa základnej školy v neďalekej obci. Sympatická žena váži každé slovo. Oceňuje, že mladá generácia Malačanov sa už začína angažovať v miestnych iniciatívach, hoci podaktorým ešte chýba potrebná zrelosť, sú netrpezliví a chcú rýchle výsledky. Aj preto si myslí, že v tejto generácii môže bodovať Igor Matovič. Bieleszová však neverí v revolúciu, skôr v postupné vylepšovanie systému. Doteraz vždy volila SDKÚ, ale tentoraz sa zrejme rozhodne inak. Rozhodne nepatrí medzi sklamaných voličov, ktorí už neprídu k urnám.

„Ideálne by bolo, keby som mala na jednej kandidátke ľudí, ako sú premiérka, Daniel Lipšic, Lucia Žitňanská, pretože týmto politikom verím.“ Dnes však najviac uvažuje medzi konzervatívnym KDH a liberálnou SaS. „Lenže aj KDH by potrebovalo výmenu vedenia. Na SaS je mi sympatická ich spontánnosť, no na druhej strane mi u nich chýba európsky nadhľad,“ zhŕňa Bieleszová marcovú dilemu pravicového voliča.