Malacky.sk: Úvodná stránka

Počasie týchto dní podľa odborníkov nahráva zvýšenému výskytu húb. Platí to aj na Záhorí? Otázku sme položili mykologičke zo Slovenského národného múzea Ivone Kautmanovej. „Keďže v ostatných dňoch už nie je tak horúco a je dostatok vlahy, v najbližších dňoch by huby mali začať rásť,“ vyslovila svoj predpoklad odborníčka. Hubári by sa po dvoch  predchádzajúcich suchých rokoch mohli potešiť, ale ani priaznivé počasie ich hubárske košíky tak celkom nenaplní. Vojenské lesy a majetky, š. p., (VLM) totiž ohlásili, že od 4. do 10. augusta aplikujú v niektorých častiach vojenských lesov letecký postrek na zníženie rizika rozšírenia listožravého hmyzu, pre ktorý je zber húb i všetkých lesných plodov v uvedených lokalitách až do 7. septembra zakázaný.

O aký premnožený hmyz môže ísť sme sa snažili zistiť okrem samotných vojenských lesov aj v Bratislavskom regionálnom ochranárskom združení (BROZ), ktoré s VLM spolupracuje napríklad pri projektoch ochrany rašelinísk a voľných pieskov. Jaromír Šibo z BROZ sa vyjadril, že o postreku sa dozvedel až z médií. Dodal však, že pri podobných postrekoch sa ich termín vždy musí prispôsobiť vývojovému štádiu hmyzu, keď je postrek najúčinnejší. „Podrobnosti nepoznám, ale myslím si, termín postreku v čase začiatku hubárskej sezóny je len nešťastná zhoda okolností. Skrátka smola,“ uviedol pre mestské médiá. Zároveň dodal, že ak ide o problém usychania borovíc, úlohu tu zohráva viac faktorov, o ktorých sa bežne nehovorí, nie iba hmyz. „Borovice schnú vplyvom veľkých výkyvov počasia a dlhodobého sucha, pričom veľkú rolu zohralo aj veľkoplošné odvodnenie lesov, ktoré sa vykonalo v období päťdesiatych až sedemdesiatych rokov minulého storočia a prezentovalo a javilo sa ako odvedenie zbytočnej vody budovaním odvodňovacích kanálov,“ vysvetlil Jaromír Šibo. Podľa neho však zásadným problémom je skutočnosť, že borovicové monokultúry nie sú na Záhorí prirodzené a sú dielom človeka. Naopak, prirodzené sú zmiešané lesy s väčším množstvom listnatých drevín, ktoré sú celkovo odolnejšie, lepšie znášajú sucho a čo tiež nie je nezanedbateľné – oproti boroviciam pestovaným v monokultúre oveľa lepšie vzdorujú požiarom. „Jedinou systematickou cestou k ozdraveniu lesov na Záhorí je podľa mňa zmena drevinového zloženia lesov dosádzaním listnatých drevín,“ predostrel svoj pohľad na vec odborník z BROZ Jaromír Šibo.

Podľa stanoviska VLM v súvislosti s postrekmi netreba robiť paniku, pretože striekalo sa len v dvoch lokalitách s celkovou výmerou asi 700 hektárov. Prvá sa nachádza medzi obcami Rohožník a Studienka. Druhá lokalita je pri obci Cerová, v blízkosti Vojenského technického a skúšobného ústavu Záhorie. Územia, kde bol aplikovaný chemický postrek, sú označené na prístupových cestách informačnými výstražnými tabuľami formátu A3. Na nich je uvedený termín postreku, použitý insekticíd a ochranná doba, dokedy nie je možné zbierať lesné plody v týchto lokalitách. Všade inde sa lesné plody zbierať môžu.

Nutnosť takéhoto zásahu údajne vyvolalo premnoženie hrebenárky (Diprion similis), ktorej pahúsenice spôsobujú žer asimilačných orgánov na borovici. Na Slovensku ide o doteraz menej známy a z hospodárskeho hľadiska bezvýznamný druh. Jeho početnosť a stupeň poškodenia lesných porastov žerom však v tomto roku zaskočil aj skúsených entomológov. „Termín postreku bol stanovený na základe dlhodobého pozorovania vývoja škodcu v spolupráci s pracovníkmi Strediska lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici,“ vysvetľuje štátny podnik VLM a dodáva, že bolo mimoriadne dôležité načasovať zásah na obdobie najvyššej citlivosti druhu, čiže na najmladšie larválne štádium. „Aplikáciou postreku sme zasiahli druhú generáciu škodcu v druhej polovici vývojového cyklu a v prípade, že by sa nerealizoval, hrozil by na týchto lokalitách vysoký stupeň defoliácie (strata asimilačných orgánov, v prípade borovice ihlíc) lesných porastov s vysokým predpokladom ich následného odumretia,“ tvrdí Zuzana Benedeková z Generálneho riaditeľstva VLM. „Vzhľadom na to, že sa jedná o sa len o malú časť územia VLM SR, nemyslíme si, že by bola ohrozená hubárska sezóna. Všade inde ľudia zbierať lesné plody môžu. Okrem toho tá najvýznamnejšia hubárska sezóna na Záhorí býva až v druhej polovici septembra a v októbri,“ uvádza sa v jej stanovisku.

Tatiana Búbelová  

Mapa územia