Malacky.sk: Úvodná stránka

Dnes je 10.12.2022. Čas načítania stránky: 19:13:25. Meniny má Radúz.



   





História o Pálffyovcoch (06.05.2011)

Uhorský šlachtický rod Pálffyovcov až do poslednej štvrtiny XVI. storočia patril medzi bezvýznamné zemanské rody. Starší maďarskí genealógovia „našli“ zakladateľa pálffyovského rodu už v X. storočí. Pôvod im určili v Hederváriovcoch a ich pokračovateľoch Konthovcov, z ktorých vraj vyšli Pálffyovci. Skutočných predkov rodu treba však hľadať inde a neskôr - u Bakóczovcoch. Bakóczovci pochádzajú z dnešného rumunského mesta Arded (maďarsky Erdö d). Z Bakóczovcov vyšli ďalšie dva rody, Erdö dyovci (tí si zvolili ďalší prídomok) a priženení Pálffyovci, ktorým zostal prídomok „de Erdö d“. Zakladateľom slávy a bohatstva tohto rodu bol Mikuláš II. Pálffy (1552-1600). Prvým vlastníkom Bojnického hradu sa stal jeho syn Štefan II. Pálffy (1586-1646). Od týchto čias až do roku 1908 sa Bojnický hrad stáva dedičným vlastníctom rodu a dedí ho zväčša najstarší syn.

                               Štefan II. Pálffy

Štefan II. Pálffy sa narodil v roku 1586 ako druhý syn „rábskeho hrdinu“ Mikuláša II. Pálffyho (1552-1600) a Márie Magdalény, rod. Fugger (?-1646). Mal štyroch bratov, Mareka (1584-1586), Pavla IV. (1590-1653), Mikuláša III. (1599-1621), Jána II. (? – 1646) a tri sestry, Katarínu, Žofiu a Magdalénu (?-1629).

Štefan II. Pálffy pokračoval v šľapajách svojho slávneho otca na vojenskom poli. V rokoch 1608-1625 vykonával hodnosť strážcu kráľovskej koruny a v rokoch 1626-1644 bol hlavným kapitánom Nových Zámkov a pohraničných zámkov strážiacich prístup k stredoslovenským banským mestám. Zúčastnil sa bojov proti Turkom i proti stavovskému povstaniu Gabriela Bethlena. Po otcovej smrti v roku 1600 prevzal dedičnú hodnosť župana Bratislavskej stolice a kapitána jej hradu. V roku 1634 bol spolu s bratom Pavlom IV. povýšený do grófskeho stavu. Vrchol vojenskej kariéry dosiahol o päť rokov neskôr, keď bol vymenovaný za maršala ľahkej jazdy. Oženil sa s Evou Zuzanou, rod. grófkou Pucheim (Puchheim), s ktorou vyženil majetky v Rakúsku.

Bojnický hrad získal v roku 1637, rok po vymretí Thurzovcov (po meči), za 200 000 zlatých. Po vypršaní nájmu panovník listinou zo 6. apríla 1643 dal do dedičného užívania Bojnický hrad spolu „so všetkými majetkami k nemu patriacimi, totiž Bojnice s kúpeľami, Prievidzu s dvoma dedinami, Malou a Veľkou Lehôtkou ako i dane tohoto mesta“ jeho bratovi Pavlovi IV.

Prvý pálffyovský vlastník Bojnického hradu Štefan II. Pálffy zomrel 29. mája roku 1646 vo veku 60 rokov. Zaujímavé je, že zomrel presne v ten istý deň ako jeho matka a brat Ján II. Pálffy. Všetci traja sú pochovaní v rodinnej pálffyovskej krypte pod Dómom sv. Martina v Bratislave. Ich smrť vyvoláva mnohé dohady a vyskytli sa i úvahy, že boli otrávení…

Novým majiteľom, ešte za života Štefana II. Pálffyho sa stal jeho mladší brat Pavol IV.




Created by OXIDE, s.r.o.