Našimi ulicami prechádzame, bývame na nich, máme v nich pracoviská, ale mnohokrát netušíme, podľa koho alebo čoho boli pomenované. Malacky majú 113 pomenovaných ulíc. U niektorých je zjavné, odkiaľ dostali svoje meno, napríklad Agátová, Brezová, Lipová, Stromová, Nová. V seriáli o uliciach nášho mesta vám predstavíme osobnosti, udalosti či miesta, ktoré sú možno pre mnohých neznáme. Viete, kto bol Alojz Veselý, Rudolf Dilong alebo Vševlad Gajdoš? Prečo je Rakárenská Rakárenskou? Aj to sa postupne dozviete na našom webe.
Ulica 1. mája
Jediná ulica v Malackách, ktorá má vo svojom mene číslovku. Je pomenovaná podľa dátumu Sviatku práce. Tradičný prvomájový sprievod v Malackách za bývalého režimu išiel po Záhoráckej ulici, niekedy tiež po Radlinského, Mierovom námestí či Zámockej.
Dátum 1. máj sa už od roku 2001 v našom meste spája s podujatím Prvomájové Malacky, plným koncertov, tanečných vystúpení, bohatého občerstvenia a predovšetkým zábavy v kruhu priateľov. Vlani sa zo známych dôvodov nekonali, avšak veríme, že tento rok sa na Prvomájkach už stretneme. Mimochodom, názov Ulica 1. mája je na Slovensku veľmi populárny. Takúto ulicu nájdeme v 102 mestách a obciach.
Alojza Veselého
Alojz Veselý bol akademický maliar, narodil sa 22. novembra 1836 v Malackách. Išiel v šľapajach svojho otca Antona Veselého, takisto maliara. Alojz vyštudoval viedenskú maliarsku akadémiu, istý čas dokonca spolupracoval na rekonštrukcii tamojšej opery. Svoje diela zanechal aj v Malackách: na prelome 19. a 20. storočia rekonštruoval františkánsky kostol, z ktorých sa doteraz zachovali Veselého maľby na jeho stenách. V roku 1882 rekonštruoval aj kláštornú kaplnku v Pálffyovskom kaštieli.
Bol ženatý s Máriou Annou Vetchou, s ktorou mal 4 deti. Zomrel 28. mája 1912, pochovaný je na starom cintoríne v Malackách. Ulicu pomenovanú Alojzovi Veselom nenájdete nikde inde na Slovensku, len u nás.
Armádneho generála Ludvíka Svobodu
Ludvík Svoboda bol československý generál a neskôr prezident Československej socialistickej republiky. Rodák z Hroznatína na českej Vysočine začal svoju vojenskú kariéru ešte v rakúsko-uhorskej armáde. V I. vojne bojoval na ruskom fronte, kde bol zajatý. Neskôr pôsobil v československých légiách. Počas II. svetovej vojny velil brigáde, ktorá zohrala významnú úlohu pri oslobodení hlavného mesta Ukrajiny Kyjeva.
Viedol 1. československý armádny zbor na východnom fronte, ktorý sa vyznamenal v najväčšej operácii československej armády v jej histórii – bojoch o Duklu. Zbor oslobodzoval Slovensko a východnú Moravu. Po vojne bol ministrom obrany Československa (1945-1950) a neskôr aj prezidentom (1968-1975). Po Ludvíkovi Svobodovi je pomenovaných niekoľko ulíc a námestí aj vo väčších slovenských mestách, napríklad v Bratislave či Prešove.
Bernolákova
Anton Bernolák bol slovenský rímskokatolícky kňaz a jazykovedec, ktorý ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu, tzv. bernolákovčinu na základe kultúrnej západoslovenčiny. Narodil sa 3. októbra 1762 v Slanici, dnes už neexistujúcej obci zaliatej Oravskou priehradou. Teológiu vyštudoval vo Viedni a Bratislave. So svojimi spolupracovníkmi (Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay) založil osvetový a literárny spolok Slovenské učené tovarišstvo. Bernolákovci, ktorí svoje literárne diela písali bernolákovským pravopisom vychádzajúcim z trnavského nárečia, vytvorila podmienky pre neskoršiu kodifikáciu slovenčiny Štúrovcami.
Anton Bernolák pôsobil až do roku 1813 ako farár v Nových Zámkoch, kde aj zomrel. Na Slovensku nájdeme 77 ulíc pomenovaných po Antonovi Bernolákovi. Jeho meno nesú aj slovenské námestia či nábrežia.
S jeho portrétom sme sa často stretávali v období pred prijatím eura. Bol vyobrazený na bankovke v hodnote 200 korún.
M. Binčík
Pre pridanie komentára musíte byť zaregistrovaný a prihlásený!
Zatiaľ nebol pridaný žiadny komentár