Malacky.sk: Úvodná stránka

Farmár | 31.12.2009 | Vidiek sa zabáva, 30,31 | Ingrid SOCHOROVÁ, redaktorka

Pred časom sa naša čitateľka v Hlásnej trúbe opýtala, prečo sa Záhoráci nazývajú práve Záhorákmi. Nuž, odpoveď je veľmi jednoduchá, priam prozaická – pretože žijú za horami. No povedať len toľko o týchto obyvateľoch Slovenska by bolo nespravodlivé. Záhorie so svojimi jedinečnosťami a svojráznym humorom si zaslúži oveľa viac pozornosti.

Západné Slovensko, alebo ak chcete Záhorie, je úsek od Bratislavy po Skalicu, ohraničený Malými Karpatmi a Moravou. Tento kraj sa značne odlišuje od ostatných kútov Slovenska. Jeho prevažne rovinný charakter vplýva aj na mentalitu ľudí, ktorí možno nemajú taký zmysel pre romantiku, ako ľudia z horských oblastí, čo však nevylučuje, že nemôžu byť aj oni romantikmi. V záhoráčtine vyšli dokonca aj básne, z ktorých viaceré s láskou ospevujú tento kraj, ako napríklad verše od Jozefa Moravčíka - Jakubovca:

Od Skalice po Ďevín, spjev sa nese Záhorím.

Záhorí je svatá zem, Boží láska vládne v ňem Maťičko šaščínská, patrónko Záhorá Srdce Záhoráka pro lásku plápolá.

Svoju reč si chráňme Pravdou však zostáva, že tunajší ľudia majú zmysel najmä pre všednú skutočnosť, ktorá nedáva veľa podnetov na snenie, jednoducho, aj vďaka nenapodobiteľnému humoru berú život s nadhľadom a udalosti v ňom tak, ako prídu.

Svojrázne je aj ich záhorácke nárečie, ktoré však nie je na celom území ani zďaleka jednotné. Medzi nárečím z okolia Malaciek a nárečím z okolia Skalice je veľmi podstatný rozdiel. Ich spoločným charakteristickým znakom zostáva tvrdosť. Gramatické pravidlo o mäkčení spoluhlások d, t, n, l – keď po nich nasleduje samohláska e alebo i – tu neplatí. Preto sa v textoch v tomto nárečí pri fonetickom zapisovaní vyznačuje mäkčeňom mäkká výslovnosť aj tam, kde normálne mäkčia spoluhlásky e a i. Pretože, kde mäkčeň vyznačený nie je, tam sa skrátka hovorí tvrdo. A takzvané tvrdé l, z poľštiny známe ako prečiarknuté l, sa zvýrazňuje písmenom u, napríklad: uopata, chuapci, hoúb.

„Záhoráci moji, svoju reč si chráňme, rukama, nohama, no najvjec papulú, nemjéu by žáden z nás uauákat s nevúlú,“ obhajuje originálne nárečie Štefan Moravčík v jednej zo svojich básní. Spojenie cícící čovjek, rozumejte cítiaci človek, alebo najkratšie záhorácke slovo í – on í = on je (konzumuje) sa s obľubou stalo súčasťou slovných hádaniek.

Extra trieda Skalica

Čím ďalej od Malaciek smerom na Skalicu, tým väčšmi a častejšie sa stretávame s tvarmi podobnými moravským nárečiam. V samotnej Skalici je už vplyv Moravy taký veľký, že slovesá v prvej osobe nemajú príponu –em, ale –u, napríklad dojdu, piju, tancuju, alebo slovami klasika Bolka Polívku

– Už idu! Mnohí Skaličania sa vôbec nepovažujú za Záhorákov, ale za moravských Slovákov. Toto mesto je akýmsi špecifi ckým teritóriom, kde, ak ide o záujmy jednotlivca, si možno niektorí „záviďá aj pjekné počasí na pohrebje,“ ale keď dôjde na otázku Skalice – mesta ako celku, nejestvuje azda väčšia súdržnosť, jednota a solidarita, ako u Skaličanov. Možno aj preto sa tomuto mestečku s rozlohou štyri kilometre štvorcové tak darí valcovať súperov v hokejovej extralige. Napokon, povedačka o skalickej šibenici, kde nemohli popravovať nikoho iného než Skaličanov, lebo tí si ju vybudovali enem pro nás a pro naše deti, je dôverne známa ďaleko za hranicami mesta.

Republika v republike Záhoráci majú svoju republiku, prezidenta, divadlo a v neposlednom rade aj Spolok Záhorákov, ktorý v roku 1969 založil v Bratislave Anton Baláž z Hochštetna – Vysokej pri Morave. Spolu s ostatnými Záhorákmi žijúcimi v hlavnom meste uviedol do života aj peknú tradíciu plesov Záhorákov, pričom tohto roku bol už jubilejný 40. ročník. A richtárkú Záhorákú nie je nik iný, ako národná umelkyňa Mária Kráľovičová, rodáčka z dedinky Čáry.

Záhoráci si na svúj obraz prispôsobia čokoľvek na svete, nevynímajúc ani taký fenomén, akým je internet. Známy facebook si pomenovali svojsky ksichtbúk, založili si na ňom skupinu Záhoráci na ksichtbúku s podtitulom Kolko sa nás tu vuastňe ksichtí? a za krátky čas sa ich tu dalo dokopy takmer dva a pol tisíc.

Ak svojrázne vyjadrovanie poburuje jazykovedcov alebo „jazykovedcov“, treba odhodiť predsudky, že sa azda na tomto území nerozpráva spisovne. Na Záhorí sa, podľa vyjadrení niektorých rodákov, začalo rozprávať dokonca tak spisovne - keďže je to nespisovne povedané „in“ - že to podaktorých Záhorákov až mrzí.

Najlepšie vtipy? O Záhorákoch! Verte, roduverní Slováci, ako ktoríkoľvek iní, sú aj ľudia na západe krajiny. Uštipačným rečiam a nelichotivým narážkam na svoju adresu sa iba smejú. V tomto smere sú nielen za horami, ale aj za vodou. Dobre vedia, že nanajvýš pozitívnou ľudskou vlastnosťou je schopnosť zasmiať sa i sám na sebe. Svojské vtipy tu vznikajú ako na bežiacom páse. Už z dávnych prameňov je zrejmé, že inak to nebolo ani v minulosti. Typické vlastnosti, činnosti či gastronómiu obyvateľov tej-ktorej záhoráckej dedinky alebo mesta vystihuje dávna krásna pesnička:

V Uníňe scú vínko píci V Štefanovje tanečníci na Búrech sú kúdelníci a v Šándorfj e vápeňíci V Sekulech sú samí šefci v Svatém Jáňe skoro šeci v Malackách sú bochenkári a v Šašťíňe poléfk ári. v Kiripolci sviňe kujú v Jakubovje huby dujú a v Závodzích šteky robjá sami ich do Rakús vozá. V Levárich je na habánoch aj na dolňím konci v Jánoch v Kúcích tam sa rádzi bijú v Levárkách si dobre žijú. V Gajaroch sú ostrí chuapci šeci majú nože v kapsi ked sa ludé podzívajú nože sa hned otvírajú. Ve Gbeloch sú erteplári V Kopčanech sú bosorkári v Holíči sú cibulári ve Skalici fazolári. Prešporek je huavné mjesto, šeckých ludzí je tam dvjesto, ostatní sú darebáci, menujú sa Záhoráci.

Samozrejme, táto verzia je neúplná, rovnako ako je určite neúplné aj toto rozprávanie o ľuďoch zo západu Slovenska. Klenoty v podobe kultúrnych pamiatok, ľudových remesiel, tradičnej kuchyne a peknej prírody majú, rovnako ako všade na Slovensku, aj na tomto území. Záhorácke špecifi ká by však mal zažiť každý sám na vlastnej koži. Až potom môže pochopiť oprávnenú hrdosť tunajších na svoj rodný kraj a na označenie Záhorák, Záhoráčka, ktoré v ponímaní ľudí neznalých pomerov niekedy vyznieva žartovne až hanlivo. Treba sa prísť presvedčiť, ako je na Záhorí dobre, pekne a veselo.