Malacky.sk: Úvodná stránka

Dnes je 10.12.2022. Čas načítania stránky: 10:16:34. Meniny má Radúz.
   
Upozornenie na chybu Tlačiť

Malacky pri vzniku republiky: mesto na trati Praha – Bratislava (Zverejnené: 29.11.2018)

Malacky pri vzniku republiky: mesto na trati Praha – Bratislava
Historické rozprávanie o živote v Malackách pri vzniku prvej Československej republiky prišlo do finále. Veríme, že sa nám podarilo priblížiť vám atmosféru v našom meste počas zlomových dejinných udalostí. Historik Martin Macejka odpovedal na záverečné otázky.  
 
V minulej časti sme skončili pri budovách, ktoré boli postavené počas prvej republiky a z ktorých niektoré slúžia svojmu účelu dodnes. Sú v Malackách aj podniky s podobným osudom? Firmy, ktoré prežili hospodárske krízy, politické zmeny a majú hlbokú tradíciu? Prípadne pokračovatelia tradičných remeselníkov?
V Malackách malo veľkú tradíciu spracovanie a predaj liečivých rastlín. Podnik, ktorý to má v predmete činnosti dodnes, má údajne tradíciu od roku 1940, ale nadviazal na ešte staršie podniky. Tradíciu z 19. storočia mala malacká píla, ktorá fungovala viac ako sto rokov, z tej však dnes zostalo už len pomenovanie areálu. Čo sa týka remesiel, v niektorých rodinách sa dedili, ale samotné živnosti alebo podniky nefungovali nepretržite. 
 
S hospodárskym rozmachom úzko súvisí aj rozvoj dopravy. Ako by ste charakterizovali tú malackú, aké spôsoby dopravy ľudia využívali najčastejšie? 
Železničná doprava sa využívala už od konca 19. storočia. Po vzniku Československa zrazu ležali Malacky na dôležitej trati Praha - Bratislava. V roku 1938 tu zastavovalo približne desať vlakov, vrátane niektorých rýchlikov, v každom smere. 
V starších časoch sa využívali konské povozy, postupne ich nahrádzali autá. Prvé automobily sa v meste objavili ešte pred 1. svetovou vojnou, ale rozmach automobilizmu nastal až v medzivojnovom období. Samozrejme, nemôžeme to porovnávať s dnešnou situáciou. V období 1926-1932 bolo v malackom okrese evidovaných 164 áut a 138 motocyklov. Cesty boli spočiatku prašné, až v 30. rokoch pribúdali dláždené.     
Významným dopravným prostriedkom bol aj bicykel. Prvý cyklistický klub vznikol v meste na prelome storočí, postupne sa bicykle rozšírili a dodnes sú významnou súčasťou dopravy. 
Ľudia chodili aj pešo, často aj niekoľko kilometrov. V niektorých rodinách sa spomína, ako deti chodili každý deň do školy aj z odľahlejších lokalít, napríklad z Rakárne.
 
Ako fungovali mestské trhy?
Výročné trhy - jarmoky, boli pôvodne tri v presne určených termínoch. Neskôr sa z nich vyvinuli mesačné trhy, no pomenovanie jarmok zostalo. Termíny boli známe už v predchádzajúcom roku. Stanovovali sa tak, aby nekolidovali s termínmi jarmokov v blízkom okolí. Na jarmokoch v Malackách sa zišli predávajúci i kupujúci zo širokého okolia. Nielen Záhoráci, ale aj z okolia Trnavy, v starších časoch aj z Rakúska. Išlo o veľkú udalosť, ktorej predchádzala dlhá príprava: bolo treba zabezpečiť ubytovanie množstva ľudí, ustajnenie koní, postavenie stánkov a podobne. Mesto malo vypracovaný jarmočný štatút, pravidlá, podľa ktorých sa postupovalo. Predajné miesta boli pozdĺž dnešnej Záhoráckej ulice - od farského kostola po františkánsky kláštor, a tiež na námestí. Okrem jarmokov boli menšie týždenné trhy. A tiež každodenné trhy, najmä s ponukou potravín – konali sa vždy ráno pred kláštorom. 
 
Kultúra a šport sú takisto neodmysliteľnou súčasťou spoločenského života. Priblížte nám v stručnosti aktivity z týchto oblastí v Malackách, ako sa ľudia zabávali, aký šport bol najpopulárnejší a podobne.
V Malackách v tých dobách nebolo kultúrne stredisko, avšak kultúrny život bol bohatý. Školy a spolky zvykli pravidelne nacvičovať divadelné predstavenia, akadémie. Prezentovali sa tak a zároveň získali finančné prostriedky na svoju činnosť. Organizovali tiež tanečné večierky, maškarné plesy a podobne. Na tieto účely slúžil napríklad Hotel Tatra, sokolovňa, školské telocvične. V meste pôsobilo niekoľko hudobných telies, formovali sa aj spevokoly. Od roku 1926 bolo v prevádzke malacké kino. Fungovala aj verejná knižnica, školy si zároveň budovali vlastné knižnice. V Dérerovej škole zriadili pedagogické múzeum. Silné centrum osvetovej činnosti sa vyformovalo okolo františkánskeho gymnázia, mnohí boli zapojení v Matici slovenskej. Kultúrna činnosť v okrese počas prvého desaťročia ČSR je zmapovaná v Sborníku kultúrnej práce, ktorý zostavil školský inšpektor Joska. 
 
V tom období v Malackách pôsobilo niekoľko telocvičných jednôt - MŠC (Malacký športový klub), Sokol, Orol, RTJ. Židia mali tiež vlastný športový spolok. Športoviská v zámockom parku vznikli práve v medzivojnovom období. V Malackách sa rozvíjali takmer všetky športové odvetvia. Najpopulárnejší bol asi futbal. 
 
Keby ste mali krátko vystihnúť situáciu v Malackách počas prvej republiky, čo by ste vyzdvihli a na čo by podľa vás nemali zabúdať nasledujúce generácie?
Bolo to obdobie slobody, ktorá nebola predtým ani dlho potom. Pritom doznievala stará doba, ľudia si ctili pravidlá, štát mal silnú pozíciu, autoritu. Bolo to obdobie rozvoja po všetkých stránkach, hoci nemožno povedať, že sa ľuďom žilo ľahko. 
 
Prvá republika, to bolo Československo od roku 1918 až po prijatie Mníchovskej dohody v roku 1938, keď prihraničné oblasti pričlenili Nemecku. V hospodársky najsilnejšom následníckom štáte Rakúsko – Uhorska, ktorý bol zároveň vyhľadávanou turistickou destináciou, žili – tak ako dnes – ľudia s vlastnými snami, víziami, plánmi. Malačania neboli výnimkou. Pri 100. výročí vzniku prvej ČSR si naši predkovia zaslúžia úctivú spomienku, ktorú sme im venovali aj sériou článkov v mestských médiách.       
 
I. Sochorová, foto: Archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera

Pre pridanie komentára musíte byť zaregistrovaný a prihlásený!


Zatiaľ nebol pridaný žiadny komentár



Zmeniť / odstrániť cookies
Created by OXIDE, s.r.o.